Obrovským prekvapením boli hneď prvé výsledky, ktoré vždy pochádzajú z malých obcí. Osobne som čakal, že Fico bude prvú pol hodinu niekde okolo 40%, ale ten jeho úbohý náskok 4% na moje milé prekvapenie pretrval od prvých, až po finálne výsledky. Tento fakt, spolu s počtom hlasov, je pre birmovaného súdruha istotou stenčujúceho sa ľadu pod jeho nohami.
Pokiaľ však Fico utrpel víťazstvo, Rado Procházka okúsil sladkú, perspektívnu prehru, ktorá ho nominuje na lídra pravice.
Chvalabohu ale aj žiaľbohu za Milana Kňažka. Dovolím si tvrdiť, že si s Radom Procházkom rozdelili pravicových voličov podľa veku. V prípade, že by Kňažko nekandidoval by sa Slovensko v týchto chvíľach tešilo na kompetentného prezidenta Procházku. Samotná kandidatúra Milana Kňažka je však práve ten element, ktorý Procházkovi umožnil vrátiť sa do parlamentu ako víťaz pravice v prezidentských voľbách.
V tejto súvislosti bude zaujímavé sledovať dve veci. Prvou je otázka ako sa KDH vyrovná s fackou absolútnej prehry jeho kandidáta a víťazstvom človeka, ktorého od seba vyštvali. Druhým veľkým otáznikom sa stáva schopnosť sebareflexie pravicového spektra ako celku. Vracia sa medzi nich osobnosť, ktorá má ako jediná šancu vrátiť pravicovej politike obsah. Procházka bude však opätovne zvádzať boj, ktorý prehral v KDH. Obávam sa, že tak ako Rada staré štruktúry v KDH nepustili dopredu, neurobia to ani pravicové.
Tak, ako sú tieto voľby na mnoho rokov dopredu poslednou reálnou šancou poraziť Fica, sú aj poslednou, ale absolútne poslednou šancou pravice skonsolidovať sa. Želám si aby obe tieto možnosti vyšli, ale dôležitejšia je schopná a fungujúca pravica okolo Procházku. Po budúcich parlamentných voľbách totiž príde do NRSR Kotleba, proti ktorému treba mať dôveryhodnú väčšinu v parlamente a spoľahlivú vládu.